Deti sú korením života – určite Ste to už počuli. Je to pravda, bez detí by náš život nemal zmysel. Deti nás rozveseľujú, dávajú nám nový pohľad na život, a v niektorých prípadoch sú deti nápomocné svojim rodičom, keď sú už starí a nevládajú sa o seba postarať. Deti jednoducho patria do života. O deti sa však treba aj starať a vychovávať ich. Avšak, nie všetkým deťom je dopriaté vyrastať v úplnej rodine ba dokonca bez rodičov. častokrát sa o deti starajú starí rodičia, tety, ujovia, keď zlyhajú ich vlastní biologickí rodičia alebo zomrú, či z nejakých dôvodov sa o deti nedokážu postarať.
Vtedy zastupuje výchovnú funkciu štát prostredníctvom rôznych výchovných zariadení. Štát vlastne supluje rodinu. Existuje mnoho detských domovov a v nich veľa smutných príbehov detí, ktoré sa tam ocitli. A nie vlastnou vinou. Príbehy sú rôzne, ale vzdy majú niečo spoločné – chýbajú biologický rodičia. Chýba im teplo rodinného krbu, pohladenie vlastných rodičov či sesterská alebo bratská láska. Život je taký, nie vždy ľahký a deťom v detských domovoch ostáva už len sa s tým zmieriť. Možno bude lepšie, povedia. Možno raz, keď vyrastiem… Nie všetci odchovanci detských domovov však nájdu uplatnenie v reálnom živote a častokrát končia na ulici.
Nedokážu sa jednoducho zaradiť do bežného života po odchode z detského domova. Končia na ulici a častokrát podľahnú aj drogám, s niektorými sa to vlečie aj celý život. Sú však aj takí, ktorí si cez mnohé prekážky uplatnenie v bežnom živote nájdu a častokrát sa úspešne sanžia presadiť na trhu práce. Takých je však málo. Prečo k tomu dochádza? Nemali nikdy pravé rodinné zázemie a život v domovovch ich jednoducho naučil prebíjať sa životom. A tak sa prebíjajú životom ďalej…… Centier, ktoré organizujú náhradnú starostlivosť v profesionálnych náhradných rodinách je na Slovensku viacero. a dá sa povedať, že títo náhradní profesionálni rodičia suplujú tých biologických, častokrát veľmi úspešne.